TAJBE

Zradné sú močiare, žijúce bez duše.

Zradné tmy v hlbinách, prastarých tiel.

Avšak ty – prekrásna – medzi ne nepatríš.

Kalé sú úmysly, žijúcich v temnotách.

Kalé sny v zrkadlách, nepravých mien.

Avšak ty – tajomná – medzi ne nepatríš.

Dávaš nám Svetlo krás

v priezračných posolstvách.

Halíš nás do ticha

za spevu víl.

Spomínam na život

tančiacich rusaliek.

Túžiacich milovať

zo všetkých síl.

Si moja jediná. Kvitnúca ratolesť.

Vo svojej skromnosti tichučko bdieš.

Za letných horúcich nocí sa opýtaš

či v svojej krehkosti spočinúť smieš.

Zradné sú močiare, žijúce bez lásky.

Zradný však nie je tvoj prekrásny hlas.

Prinášaš posolstvá stratenej otázky…

      Naveky tlejúcej. Hlboko v nás.

                                                                                                                       /Silvia Gelvanicsová/